Blog

STOP STAV

stop stav M*Z
prosba o pomoc
dočaska -obrazok
carerra nahlasenie
carerra nahlasenie 2
Carrera v krabici
DSC_2195
DSC_2200
carerra v uteraku
Panvicka nahlasenie
odchyt Panvičky
10931260_456815721187171_1999471422341942781_n
cayenne nahlasenie
Cayenne v telocvicni
Cayenne
Cayenne spinka
OZ všetci

ako povedať nie a nemať výčitky?!

STOP STAV je veľmi silné slovné spojenie, ktoré nám neumožňuje prijímať ďalšie mačky do našej starostlivosti, nakoľko podmienky pre komfort a bezpečnú starostlivosť mačiek sú už vyčerpané priestorovo. O mačičky v našej opatere sa staráme v našich súkromných príbytkoch – bytoch, domoch. Ruku na srdce, koľko z vás by si do bytu/domu, napríklad priamo do spálne nasťahovalo napríklad 5 mačiatok? Áno, aj tak to u nás častokrát vyzerá. Všetky máme aj svoju prácu a mačaciu pomoc riešime popri pracovných povinnostiach. Skutočne robíme, čo vieme…

Prvý STOP STAV sme vyhlásili 17.6.2015 po veľmi ťažkom povzdychnutí. Od tohto termínu sme komunikovali túto informáciu s rôznymi prívlastkami – definitívny, skutočný … a riešili ďaľších 49 mačiek, pričom počet adopcií je neúmerne nižší.

Hneď v úvode by som chcela zdôrazniť, že sme občianske združenie malej hŕstky ľudí, ktorí robia veci, ostatnými hodnotené slovami:

Tak toto by som nerobil.

To ty ideš zas zachraňovať mačky? Že sa na to nevykašleš, poď radšej na kávu.

Tak načo ste ich brali, tak sa starajte potom?!

Čo nám sem lozíte? Tej mačke nič nie je, len mala už druhý krát tohto roku mačiatka, ale to sa vždy rozoberie alebo ich zrazí auto…

Ako to, že nemôžete zobrať tie mačky, veď to máte na starosti! My ich tu nechceme. Berte si to preč.

A mačky sa o seba nevedia postarať sami? Veď tu boli odjakživa a každý rok iné.

To vy mi nechcete dať mačku? Len preto, že bývam vedľa hlavnej cesty? Veď potom mi dáte ďalšiu… A kastrácia je proti prírode!

Asi presne nemáte predstavu, čo obnáša náš deň… raz o tom písala Slávka v článku: „dovolenka aktívnej mačkárky“: http://www.mackyzvolen.sk/…-u-nas-chodi . No asi to nečítali všetci, tak si dovolím „vyliať“ srdce aj ja :-)

Ráno vstanem a prvé čo kontrolujem je FB profil a mail, na FB ma väčšinou potešia vaše prsty hore – pomáha nám to, je to pre nás odozva našej práce. Potom idem nachovať mačky, vyškrabkať, vyčistiť záchody. Pri odchode z bytu radšej kontrolujem, či nemám na sebe more chlpov (ale to asi poznáte všetci).

V práci začína bežný rutinný kolobeh, akurát logicky musím sledovať FB a mail, veď čo ak by bolo niečo treba. Hneď predvčerom ráno som napríklad začala s telefonátom od milej pani, ktorej dal číslo na mňa môj priateľ. Pre vysvetlenie situácie ON je ten, čo spôsobil, že už doma nemám mačaciu svorku a môžem aj normálne existovať (aj keď občas návštevy utrúsia poznámku: „cítíť tu mačky“ ja sa len pousmejem, lebo však nie som kúzelník a ďalšiu hodinu denne na upratovanie si pri mojom aktívnom živote nedokreslím…). Vrátim sa späť k telefonujúcej panej, ktorá pri Bille vo Zvolene na Západe objavila malé mačiatko, čo sa motalo popod autá. Má psíka dosť agresívneho na mačky, malinké dieťa, takže mačiatko dočasne umiestnila do kúpeľne, ale žiaľ v tomto stave si ho nechať nemohla.

A presne tu začína boj – viem, že máme stop stav, už nemá kto z kolegýň prevziať. Viem, že mám doma kocúra, ktorý ťažko znáša prítomnosť nových mačiek a rozškrabáva si do krvi časti tela… Jasne, čo spravím, beriem ho – riskujúc stav mojej vlastnej mačky. Sme zvyknuté prichádzať o svoj komfort a narobiť si problémy, ale to stojí za tie zachránené očká, ktoré na Vás hľadia oddane a vďačne, že nie sú na ulici.

Len potom sa občas pozastavím nad tým, že kedy som naposledy videla sestru, že z nej už vyrástla riadna kočka, že kamarátkin úžasný synček už hovorí a nevidela som ho polroka… Kolegynky sú na tom omnoho horšie, lebo ich stav mačičiek v byte/dome pod číslo 10 väčšinou neklesá, do toho ešte rodina, deti aaaa prichádza jeseň vhodné obdobie na kastrácie, takže už sa rozbiehame zas aj v tomto smere. A kastrácie sú večný boj s časom a priestorom, kde by sa nám veľmi zišli pomocné ruky, ale tých pribúda neadekvátne oproti rastúcemu počtu mačiek.

Vrátim sa naspäť k môjmu pracovnému dňu – po telefonáte nahadzujem na FB mačku dňa, odpovedám na maily, či správy na FB, ak to už náhodou Slávka neurobila. Našťastie adopcie mačiek rieši väčšinou Slávka a tá má teda vkuse telefón na uchu – tento level si neviem predstaviť. Baby v Banskej Bystrici, tie už radšej ani nespomínam – podľa mňa sú isto naklonované. Najmä keď pozerám na počet prevzatých mačičiek, či kastrácii. Znovu kontrolujem FB a maily. Žiaľ mačičku, ktorú včera zrazenú známa nahlasovala, sme museli uspať, mala FeLV a obojstrannú zlomeninu panvy. Barborka, Ľudka a Slávka z BB ju ešte v večer išli rýchlo odchytávať a všetci sme dúfali v zázrak. Vyplačem sa, spomeniem si na kolegynky z Bystrice, ako ťažko to museli zvládať a predovšetkým na mačičku, že sa už nebude trápiť. Ach ťažko sa potom pracuje :-( Zbieram zvyšky optimizmu a pridávam príspevok o tom, že do našej novej karanténnej miestnosti potrebujeme nejaké zariadenie – našťastie sa ozvalo zopár ľudí, ale dopytované výhrevné teleso ešte nemáme. Budeme musieť zháňať ďalej – mačičkám musí byť teplo v zime. V práci sa zdržiavam dlhšie, tak sa mi pripomína pani s mačiatkom z rána, či som na ňu nezabudla.

Mačiatko mi doniesli v krabici, žiaľ nemali nič vhodnejšie. Pani dodáva, že mačiatku hľadali dočasnú starostlivosť aj inde (ZV, BB aj ZH), no my sme boli jediný, čo sme dokázali pomôcť. Nečudujem sa, všade je plno :-( Mačiatko som poumývala – išla z neho veľmi špinavá voda a smrdelo od sadzí. Zistila som pohlavie a tigrovaná mačička dostala meno Carrera (niekedy nám už dochádza fantázia). Večer som sa s malou ešte hrala a zapojila sa aj ostatná časť domácnosti. Malinká si získala srdcia všetkých v okamihu :-) neodolala som a natočila ju.

Carrera je úžasná – video

Čo myslite, čo mi priniesol druhý deň? To isté v ružovom, hlásené vyhodené biele mačiatko z auta aj s mamou, ktorá žiaľ neprežila… Skutočne potrebujeme aj Vašu pomoc…

Ďakujem všetkým, ktorí po prečítaní tohto môjho „výlevu“ zvážia svoje možnosti a skúsia nám pomôcť. Pomocné ruky formou prevozov, dočaskovania, odchytov sú vítané!

Týmto by som ale chcela ešte poďakovať tým všetkým pomocným rukám, čo nám pomáhajú a teda hlavne mojim úžasným kolegyniam s veľkým srdom: Slávka Majorová, Zuzka Šmigovská, Ľudka Butkovská, Barb Šingerová, Majka Krajčová. Ale aj ďalším našim sympatizantom, ktorí sú vždy pripravení nám pomôcť: Zuzka Chabadová, David Michalák, Saška Weberová, Janka Klučková, Milan Fekiač, Ľubica Trenčanová, Mirka Kiseľová, Dominika Homolová, Lucinka Peniaková, Maťka Paulíková, Katka Zotter, Betka Herdová, Katka Hešková, Danka. A ešte veľa iných úžasným osôb, ktoré nám pomáhajú zdieľaním, prevozmi a všetkými tými drobnými prácami, bez ktorých by sme nemohli fungovať.

Ď A K U J E M, že ste!

Splnili ste mi môj sen pomáhať tým bezmocným očkám.